Listopad 2009

Ozývam sa

26. listopadu 2009 v 22:53 | Simiere-chan |  Moje Blabotaninky^^
Prišla som sa ozvať. Zase raz po dlhej dobe. Len tak... Dlho som tu nebola. Nie je na to čas. Rastiem, mením sa. Ale asi k horšiemu... ale to je ten vplyv spoločnosti XD Tento rok sa zdržiavam maximálne minimum doma ako sa len dá. Viete to ten nabitý program :D Ale zistila som že mi celkom vyhovuje byť každý deň vonku, flákať sa, vracať sa domov o deviatej, o jedenástej xD A to sa chystám predĺžiť si čas strávený vonku na dlhšie XD Aj keď, to mi asi u mamy neprejde ale raz za čas...

K tomu môjmu nabitému programu. V pondelok po škole idem na hudobnú, potom mám aikido. Aj keď no aikido... všetci sa pripravujú na skúšky a ja s Kirou sme tam už dlhšie neboli... totižto byť spolu vonku tiež nie je od veci. V utorok mám angličtinu a tanečnú. Tancujeme- pripravujeme sa na venček. Blíži sa. Rýchlo. Rozmýšľala som ž tam ani nepôjdem ale proste... no spolužiačky. Takže idem. Dnes som bola s kamoškou pozrieť šaty. Také modré jedny som si skúšala- na viac nebolo čas XD A boli brutál pekné *.* Zajtra vyťahujem mamu na nákupy- šatyyy, nohaviceee, mikinyyyy :D No nič XD V stredu chodím na japončinu- áno, nemohla som si ju odpustiť XD A po japončine je tu ešte vysedávanie v kafke. Viete no... ono je to... také... chodím tam... no to je jedno. K tomuto blogu má prístup veľa ludí ktorý ma poznajú aj osobne. Začína mi to trošku vadiť. Blog je pre mňa niečo, kde som si vždy povedala svoj názor. Kde som bola Simiere-chan a mohla som povedať všetko. Nikdy to nemalo žiadne následky, neovplyvňovalo to môj nevirtuálny život. Potom som začala túžiť po niečom... Po tom aby sa môj virtuálny svet spojil s reálnym.
Stalo sa. Milovala som to. Bola som Simiere aj v reálnom svete. Teraz si prajem zmiznúť. Zmiznúť zo sveta internetu, zo sveta blogu, nebyť Simiere. Simi budem aj naďalej. V tom normálnom živote. Blog budem viesť aj naďalej. No tu sa my ponúkajú dve možnosti. Ostať tu, na tomto blogu, ale dávať sem len zlomok mojich zážitkov, myšlienok a pocitov. Alebo blog zrušiť. Začať zas odznova. Niekde inde. Niekde, kde by ste nezistili že som to ja. Niekde kde by som nikdy nezverejnila svoju fotku, svoje meno. Aby si nikto nemohol povedať ja ťa poznám keď ma stretne na ulici. Ale to je rozhodnutie na ktoré zatiaľ nemám dostatok odvahy. Nedokázala by som sa vzdať kontaktu s pár ľuďmi. Ľuďmi, ktorých som si počas svojho pôsobenia na blogu obľúbila. Ale keď sem raz prídete a tento blog nebude, nezľaknite sa. Keď sa rozhodnem dám vám vedieť že existujem. Ale tak skoro odvahu nenaberiem.. Neľutujem že sa môj virtuálny svet prepojil s reálnym. Bolo to možno najlepšie čo sa mi v živote stalo. Len chcem mať svoj anonymný svet kde by som si mohla snívať, myslieť nahlas. Kde by mi ľudia pomáhali no ja by som nemala potrebu ich nikdy stretnúť. No taká je nikdy nebudem. Keď si niekoho obľúbim chcem ho vidieť, chcem s ním tráviť čas.
Okey koniec vylievanie srdieka :) Prejdem k štvrtku. To som na angličtine. Angličtna je krúžok, ktorý som si veľmi obľúbla. Tých ľudí, nových kamarátov. Tá nálada, ten smiech, tie zádery xD No ni. Po angličtne sa väčšinou ešte flákam takže domov prídem tiež neskoro. A v piaok to mám teóriu a z času na čas skočím na výtvarnú. Kresby. ťahy štetca. Maľovanie. Myšlienky na papiery. Relax. Milujem to. Milujem ten pociť pracovať na niečom veľkom, peknom, alebo na niečom čomu rozumiem len ja. Ten ddýchnutý pocit. S tým sa najlepšie ide von a končí sa týždeň.

Iiiinak dnes som bola v kine na new moon. Bolo to super a môžem skonštatovať len Ach Jackob *.* Potom sme sa šli prejsť po meste. Všade už vládne tá vianočná nálada. Hrozné ale krásne :) No to je jedno ja už idem XDLen potrebujem ešte pomoc:

Ktorú z tých mikín si mám kúpiť? Neviem sa rozhodnúť. Tá so zajačími uškami je asi najkrašie ale tie ušká sa budú všade pliesť. Tie mačacie je tiež super ale bilu mikinu mám len jednu... pomoc neviem sa rozhodnúť :D

spleť... myšlienok? bez ničoho?

1. listopadu 2009 v 14:21 | Simiere-chan |  Moje Blabotaninky^^
Môcť tak začať niekde inde. Sama, tam kde ma nik nepozná.
Môcť tak vrátiť čas a napraviť všetky chyby.
Mať tak tú možnosť.